1928 začali v tejto súvislosti s vlastnými pokusmi. Vysielali rádiosignály rôznych vlnových dĺžok, pričom každých tridsať sekúnd menili frekvenciu. Po troch týždňoch boli vyslané signály opäť prijaté.
Prekvapenie bolo veľké; signály prišli ...naspäť s charakteristickým oneskorením, ako ho pozorovali už aj Young a Taylor. To isté sa udialo o dva týždne neskôr s ďalšou sériou vyslaných signálov. Odborníci z celého sveta premýšľali nad záhadou. Uvažovalo sa nad možnosťou rôznych reflexií z Mesiaca, prípadne z planét, o možných deformáciách v atmosfére, ako aj o ďalších možných vysvetleniach. Nijaká z hypotéz však nebola schopná uspokojivo vyriešiť mysteriózny fenomén, pretože spätne prijaté impulzy prichádzali v nepravidelne sa meniacich intervaloch.
Fenomén sa opakoval viackrát aj v niektorých neskorších rokoch, tak napr. v rokoch 1929,1947 a 1970. Záhadnou záležitosťou sa začal zaoberať významný škótsky astronóm Duncan Lunan. Ešte dodajme, že prijaté signály sa počas určitej časovej dĺžky - povedzme pätnásťminútovej - vyznačovali intervalmi, kedy prijímané vlny v rozpätí od troch do pätnástich sekúnd mali neustále tú istú frekvenciu.
Škótsky vedec z daných číselných údajov zostrojil niekoľko diagramov, pričom na obe osi naniesol sekundové hodnoty dĺžky trvania prijímania tých istých vlnových frekvencií, ktoré sa, ako sme povedali, pohybovali od troch do pätnástich sekúnd.
Tajomstvo kódu vlnových frekvencií, ako ho Lunan rozlúštil, bolo nesmierne ohromujúce! Z jeho diagramov vznikli hviezdne mapy; na jednej z nich bolo možné vidieť slnečnú sústavu Epsilon Bootes, nachádzajúcu sa od nás vo vzdialenosti 103 svetelných rokov. Prirodzene, Lunan ako svedomitý vedec viackrát preskúmal výsledky svojich analýz a vyšetroval vždy iné intervaly prijatých rádio signálov. Napokon vlastnil šesť rôznych, veľmi podobných máp. Každá z nich znázorňovala vždy len slnečnú sústavu Epsilon Bootes, pričom na každej bola zobrazená z trochu iného pohľadu.
V šesťdesiatych rokoch nášho storočia vyslovili viacerí astrofyzici názor, že ak by príslušníci nejakej extrasolárnej civilizácie chceli s nami nadviazať spojenie, jednou z optimálnych možností by bolo nasledovné riešenie: Prostredníctvom svojej techniky by spôsobili časové oneskorenie nami vyslaných rádiosignálov a reflektovali by ich naspäť k Zemi.
Lunan vydal v roku 1973 prácu pod názvom Sonda z Epsilon Bootes. V nej vyslovuje presvedčenie, ktoré odôvodňuje vedecky, že už asi 12 600 rokov sa pohybuje v našej slnečnej sústave sonda vyslaná bytosťami zo sústavy Epsilon Bootes. Je vybavená komputerovým programom, ktorý spôsobuje, že jej technika naskakuje na pozemské rádiosignály vždy v tom čase, keď sa nachádza v takom úseku svojej obežnej dráhy, kedy je to možné. Vtedy zachytáva rádiosignály zo Zeme a vracia ich naspäť s charakteristickým oneskorením.
Cudzie bytosti zrejme vedeli už vtedy s úplnou istotou, že v tom čase primitívni a nevyvinutí obyvatelia Zeme sa raz dostanú tak ďaleko, že budú vlastniť vyspelú rádiotechniku. V každom prípade sa zdá byť isté jedno - bytosti, ktoré umiestnili spomínanú sondu na relatívne blízkej obežnej dráhe vzhľadom na Zem, museli ju aj navštíviť.
V záverečných riadkoch knihy sa vráťme ešte raz k mojej knihe Proroctvá a tajomstvá kozmu a pripomeňme si tureckého námorníka Piri Reisa vlastniaceho mimoriadne dokonalé mapy istých území našej planéty, ktoré vzhľadom na vtedajšiu techniku a poznanie v podstate nikdy nemohol sám zhotoviť a ani ich získať od nejakého svojho súčasníka. Vyslovil som tam istú hypotézu, ako sa Piri k nim asi dostal.
Na tomto mieste však vyslovme inú hypotézu. Piri Reis bol vlastníkom máp, ktoré boli zhotovené na základe fotografií urobených z umelého satelitu obiehajúceho našu planétu. A tak všetko, čo sme si doposiaľ v týchto súvislostiach v oboch mojich knihách o kozme povedali, zapadá do jedného reťazca - Sírius, Dogóni, „medziplanetárna stanica" Xi Gong, legendárni Dropovia, „kozmické platne", prastaré „diamantové vrtáky", Roswell, Epsilon Bootes, Piri Reis... - a poukazuje veľmi naliehavo na skutočnosť, pred ktorou nemožno zatvárať oči!
Našej planéty sa nedotýkali výlučne len nohy jej vlastných detí! Táto dramatická hypotéza, ktorú aj početní renomovaní vedci pokladajú za realitu, bude objektívne overená už v budúcom storočí.