Je najstaršia monumentálna kamenná stavba, v svojich časoch najväčšia na Zemi, ktorá urobila Egypt nesmrteľným, podobne ako jeho majiteľa Necericheta- Džosera.

Necerichet bol druhým panovníkom III. dynastie, ktor...ý pravdepodobne preniesol kráľovské sídlo z Čeneja (gr. This) do Menneferu (gr. Memfis), nachádzajúceho sa na rozhraní Horného a Dolného Egypta. Chcel tým zabezpečiť lepšie spravovanie štátu. Trónu sa asi zmocnil násilím okolo roku 2630 p. n. l. a vládol do roku 2611 p. n. l. V Manethových Egyptských pamätihodnostiach (3. storočie p. n. l. ) sa objavuje pod menom Tosorthros, vládnuci dovedna 29 rokov. V nálezoch zo starších dôb sa nazýva Horovým menom Necerichet. Meno Džoser sa objavuje až v Strednej ríši.

Upevnil štát a položil základy silného teokratického vládcu. Viedol výbojné vojny. Dobyl Sinaj (s ložiskami nesmierne významného kovu- medi), čo mu prinieslo bohatstvo a slávu, podobne ako je sepulkrálny komplex, ktorého architektom bol slávny Imhotep. Bol pravdepodobne Džoserovým synom, hlavným kancelárom, dvorným architektom a veľkňazom boha Re v Iune (gr. Heliopolis). Podľa hieroglyfického prepisu mena sa nazýval „Ten, kto prichádza v mieri “, alebo „Udeľujúci spokojnosť“. Tieto hieroglyfické značky boli objavené na soche pri jeho pyramíde. Imhotepovi sa dávajú najväčšie zásluhy na rozvoji grandióznej egyptskej architektúry. Je otcom stĺpu a hlavice. Okrem toho je i najstarším známym literárnym tvorcom. Pre svoje brilantné vlastnosti sa stal už sa za svojich čias obdivovaným a neskoršími generáciami uctievaný. Ba dokonca za Sauského obdobia ( 664-525 p. n. l.) sa stal ochrancom vied, umení, písomníctva, staviteľstva a najmä lekárstva. Za boha bol vyhlásený za Ptolemaiovcov (305-30 p. n. l.). Podľa mytológie bol synom stvoriteľa sveta Ptaha a bohyne vojny Sechmet. Gréci ho nazvali Imúthesom. Pripisuje sa mu aj autorstvo Sechemchetovej pyramídy.

Džoserova pyramída je súčasťou komplexu, odzrkadľujúceho vtedajšie spoločenské pomery. Je dosť pravdepodobné, že pripomínal vtedajšie hlavné mesto Mennefer. Nachádza sa na archaickej nekropole Sakkara, asi 30 km južne od Káhiry. Táto pamiatka je jednou z najviac preskúmaných stavieb v Egypte. Jej výskumu sa venovali Nemec Karl Richard Lepsius (1810-1884), Johann Heinrich von Minutoli (pruský generál) atď. So systematických výskumom začali až Cecil Mallaby Fitrh (1878-1531) a James Quibell. Od roku 1924 prevádza výskumy a konzervačné práce z poverenia egyptského Ministerstva starožitností, najväčší znalec staviteľstva v Starej ríši Jean-Philippe Lauer, ktorý významne prispel ku komplexnejšiemu poznaniu Džoserovej pyramídy a jej okolia.