Freska v Bonampaku
V roku 1946 objavil americký výskumník Giles Healey chrám v džungli neďaleko Bonampaku, asi 100 míľ (160 km) juhovýchodne od Palenque. Steny a stropy boli pokryté vyobrazeniami zachycujúcimi vojnové scény a ďalšie podivné obrazy zastrené kv...ôli opadávaniu vápenca. Tieto obrazy, viac než čo iné, od roku 1946 presviedčali archeológov, že Mayovia boli krvilační a vojnychtiví. Ak však aplikujeme na malú časť nástenného vyobrazenia rovnakú techniku lúštenia ako predtým, vyjaví sa opäť mnoho obrazov.
Freska rozpráva príbeh Xipe Toteka (vyslovuj „Šipé totek“), jedného zo štyroch synov pôvodného božského páru; predstavoval oheň a východný kvadrant oblohy. Bol často vyobrazovaný so zelenou pruhovanou suknicou a dvomi palicami, ktoré trel, aby vyvolal oheň.
Predstavoval nové zrodenie a bol spojovaný s hadom, ktorý zvlieka kožu. Takisto bol známy ako boh kože. Jeho druhé ja bol Camaxtle, boh lovu, symbolizovaný dvojhlavým jeleňom, ktorý spadol z neba. Jeleň dal Camaxtlovi nadľudskú silu a umožnil mu zvíťaziť v každej bitke.
Rozlúštenie tejto časti nástenného vyobrazenia nám mimo iné hovorí, že Xipe Totec bol emanáciou svojho brata Quetzalcoatla. Hovorí sa, že Quetzalcoatl bol zrodený z nepoškvrneného počatia a že Xipe Totec bol narodený v stajni a zomrel na kríži.
Rozlúštenie ukazuje, že vojnové scény namaľované na stenách chrámu by nemali byť brané bez rozmýšľania, ale ako to, čo sú, výtvory génia.
Vládca Pacal, majiteľ hrobky, je na jednom z obrazov zachytený so znakom netopiera cez ústa. Netopier bol Boh smrti, takže tu vystupujúci netopier odníma vládcovi Pacalovi dych. Vysoký účes, ktorý sme prvý krát videli na kamennej plastike h...lavy vládcu Pacala, nájdenej na podlahe hrobky, sa tu stáva mláďaťom vtáka quetzala, ktorý nesie v zobáku reťaz. Na reťazi visí lastúra, znak Quetzalcoatla, opereného hada. Ak zhrnieme tieto informácie, táto zvláštna scéna nám hovorí, že keď vládca Pacal zomrel, narodil sa znovu ako Quetzalcoatl.
Vták quetzal z dažďových pralesov Strednej Ameriky je cenený pre svoje jasne sfarbené perá. Tieto, ak boli použité pre ozdobenie hada, predstavovali vznášajúcu sa dušu, znovuzrodenie, obrodu a večný život. Veľké lastúry plžov boli používané ako „trúbky“ pre ohlásenie obradov a ďalších udalostí a tým symbolizovali „ovládanie vetra“.
Ako nepochopení boli týto ľudia génia po viac než 1250 rokov. Ich panteon bohov, zdanlivo uctievaný v tzv. pohanskej praxi a rituále, bol viac než to. Ich vodca, vládca Pacal, bol schopný používať týchto „bohov“ ako „hercov“ vo „veľkom divadle stvorenia“, teda „hre“, skrytej v jednotlivých obrazových rámcoch, ktoré zložené dokopy odhalili tajomstvo života a vesmíru. Zakódované obrazy vyšli na svetlo a umožnili samotným bohom rozpovedať nielen dejiny Mayov, ale tiež posolstvo skrytej vedy veľmi vysokého rádu, ktorá vysvetľuje, ako slnko ovplyvňuje život na zemi.
Skryté rozprávanie na doske z Palenque popisuje príčinu života a smrti; cestu duše podsvetím; a ako sa duša človeka môže navrátiť k stvoriteľovi očistená, alebo klesne a vráti sa na zem pre ďalší pokus o očistenie skrze utrpenie.
Ďalšie rozprávanie, interpretované v súvislosti s prijímanými mytologickými predstavami, nám rozprávajú o „Rajoch“ (rôznych destináciách mŕtvych) a o „piatich dobách slnka“, z ktorých štyri skončili skazou. Iné rozprávajú o cykloch neplodnosti podnietených slnkom.
Poznáme tisíce mayských vyobrazení, ale len máloktoré obsahujú tieto skryté správy. Doska z Palenque je „rosettskou doskou“ mexickej archeológie. Obsahuje inštrukcie k rozlúšteniu, ktoré je možné použiť pre iné predmety. Niektoré ďalšie rytiny obsahujú len bežné obrazy, ktoré sú iba alegóriami: napr. mnoho z nich zobrazuje „praktiky púšťania krvi“, dôkaz, ktorým nás moderný archeológovia presviedčajú, že týto ľudia neboli nič než barbarmi prepichujúcimi svoje penisy a jazyky špicami a tŕňmi, zvádzajúci krvavé bitvy a bojujúci vo vojnách. Ako inak ale mohlo byť vyjadrené posolstvo o klesajúcej plodnosti, strate a potrebe menštruácie (krvi) pre budúcich ľudí, ako sme my?
V The Supergods (Veľbohovia) som rozptýlil „pohanský“ mýtus, tento výsmech jednému z najnadanejšieho ľudu sveta. Za použitia rozlúštených inštrukcií z dosky z Palenque som ukázal, že mayské maľby, rovnako ako ich šperky a architektúra, tiež obsahujú skryté obrazy vypovedajúce skvelé príbehy o ich tradíciách a dejinách.