Chrám Mnajdra na Malte volajú aj Slnečný chrám. Týči sa presne osemdesiatštyri metrov nad hladinou mora. Ponad piesočnatý kopec sa dobrú polovicu roka preháňa vietor. K zvetrávaniu chrámu prispievajú aj kryštáliky soli z blízkeho mora. Iba pol kilometra ďalej leží ďalší chrám - Hagar Qim.

Celá stavba Mnajdry vyzerá ako trojlístok, ktorého šírka meria okolo sedemdesiat metrov.

Maltézsky kartograf Paul Micallef chrám presne premeral a prišiel pri tom k prekvapujúcim zisteniam. /2/ V deň letného slnovratu, presne pri východe slnka, dostávajú sa prenikajúce slnečné lúče od pravého vstupného monolitu do oválnej sály za ním a vrhajú na monolit po ľavej strane úzky zvislý pás svetla. Tak to ale nebolo vždy. Okolo roku 3 700 pred n. l. lúč míňal monolit a dotýkal sa hrany kameňa, ktorý leží za ním. Okolo roku 10 000 pred n. l. ale dopadal pás svetla ako zväzok laserových lúčov presne do stredu oltárneho kameňa, ktorý sa nachádzal ešte ďalej.

Dvadsiateho prvého decembra, v deň zimného slnovratu, sa toto divadlo opakuje na opačnej strane. V zadnej sieni sa však už nenachádza nijaký oltárny kameň.

Orientácia chrámu na dátumy slnovratov dokazuje, že nejde o náhodnú svetelnú hru. Pri východe slnka mieria prvé lúče rovno ako šíp medzi oba vstupné monolity do dvorany chrámu, predierajú sa popod bránový oblúk a osvetľujú veľký oltárny kameň uprostred miestnosti.

Precíznosť stavby vylučuje každú náhodu.

Vždy pri zimnom alebo letnom slnovrate sa teda vľavo alebo vpravo na príslušnom kalendárovom monolite zjaví pás svetla. Tieto dva monolity však nie sú rovnako široké. Pravý meria 1,33 metra, ľavý iba 1,20 metra. Na pravom monolite možno pásy svetla ľahko rozoznať, vieme predsa, ktorý pás zodpovedá zimnému slnovratu v našom storočí. Nedotýka sa okraja kameňa, je tam ešte miesto presne pre dva ďalšie pásy, totiž pre hraničné dátumy - roky 3 700 a 10 000 pred n. l.

V priebehu 25 800 rokov obíde pás svetla na kameni jeden okruh. Jeho šírka nám signalizuje začiatok tohto divadla - rok 10 205 pred n. l.

Tento starý dátum možno doložiť aj náprotivným kalendárovým monolitom. Stavitelia chrámu sa usilovali o absolútnu zrozumiteľnosť kalendára. Ľavý monolit je o trinásť centimetrov užší, chýba teda miesto pre dva slnečné pásy, z ktorých je každý široký 6,1 centimetra. Ak by totiž boli kalendárové monolity širšie, potom by svetelný lúč nemohol dopadať presne do stredu za nimi stojaceho oltárneho kameňa.

Pripomeňme si, že dnes nedopadá slnečný lúč na oltárny kameň, bráni mu hrana ľavého, menšieho monolitu. Ani v roku 3 700 pred n. l. nedopadal do stredu oltárneho kameňa, chýbalo mu 6,1 centimetra. Presné to bolo iba v roku 10 205 pred n. l.

Nerovnaká šírka ľavého a pravého monolitu určuje aj dátum výstavby chrámu. V roku 10 205 pred n. l. dopadal pri zimnom slnovrate svetelný pás presne na hranu pravého monolitu. V tom čase mieril slnečný lúč v deň letného slnovratu presne do stredu oltára za ľavým monolitom. Tým je dátum jasne určený: Bolo to v roku 10 205 pred n. l. alebo počítané oddnes pred vyše dvanásťtisíc rokmi.

Archeológia sa vyhýba takémuto datovaniu. Spôsobuje totiž zmätky v zaužívanom poriadku, ktorý sme prisúdili našim predkom z kamennej doby.

Presné slnečné hodiny v Slnečnom chráme na Malte nám však umožňujú robiť aj spätné závery o jeho staviteľoch. Nemohli byť primitívni a zaostalí, aspoň čo sa týka astronomických vedomostí a znalosti kalendára. Okrem toho museli mať záujem na tom, aby budúcim generáciám - teda nám -zanechali správu, kedy žili a kedy čo robili.