V roku 1992 vykonal geológ dr. Robert M. Schoch z oddelenia College of Basic Studies bostonskej univerzity spolu s inými vedcami geologické merania a analýzy sfingy. Výsledok: sfinga je minimálne o päťtisíc rokov staršia, než sa doteraz pre...dpokladalo. [138] Podľa všeobecne platného názoru dal sfingu postaviť faraón Chefrén (2520-2494 pred n. l). Tento názor sa nezakladá na nezvratných dôkazoch, ale vychádza z toho, že sa meno „Chefrén“ podarilo rozlúštiť na jednej odpadnutej kartuši. Pritom toto meno nepochádza zo sfingy, ale zo stély faraóna Thutmóseho IV. A ten vládol vyše tisíc rokov po Chefrénovi, od roku 1401 do roku 1391 pred n. 1.
Ako však prišiel geológ dr. Robert Schoch k presvedčeniu, že sfinga musí byť najmenej o päťtisíc rokov staršia ako Chefrén? Schochov tím zapustil do zeme niekoľko sond. Potom sa vyrobili zvukové vlny, čo umožnilo nahliadnuť pod povrch. Táto metóda sa už v geológii výborne osvedčila. Počítače spracovali namerané údaje a vypľuli celé pásy nákresov, ktoré presne reprodukovali pôdorys sfingy. Ešte aj v hĺbke 2,4 metra sa jasne črtali zvetrané časti, aké na zadnej strane neboli. Tam sa však dlho po výstavbe sfingy robili opravné práce. Faraón Thutmóse IV. dal totiž vo svojej dobe vykopať sfingu z piesku a opraviť.
Geologické merania a chemické analýzy pripúšťali len jeden záver: silné stopy zvetrávania spôsobili dlhé obdobia dažďov, ktoré sa v čase panovania faraóna Chefréna nevyskytovali. Rozpad zvetranej horniny - podobne ako letokruhy - sa dal datovať: stopy boli staré najmenej 7 000 rokov.
A aká bola reakcia egyptológov na Schochove namerané údaje? Vypukla búrka pobúrenia. Na kongrese vBostone archeológ Mark Lehner z chicagskej univerzity označil svojho kolegu Schocha za „pseudovedca“. Lehnerovým hlavným argumentom bolo: „Ak je sfinga naozaj taká stará, musela v tom čase existovať aj kultúra schopná vytvoriť také umelecké dielo. Lenže v tom čase boli ľudia iba lovcami a zberačmi - teda nemohli žiadnu sfingu vytvoriť.“ Hotovo!