Ak človek dnes prechádza z Bagdadu po cestách a pistách rovinatým mezopotámskym krajom, udrú mu do očí opäť a opäť kopce alebo reťaze pahorkov, ktoré sa nečakane dvíhajú do výšky zo svetlohnedého okolitého terénu. Ib...a do malej časti z nich, hoci zaiste najvýznamnejšej, sa ľudia doteraz zahryzli s krompáčom a lopatou. Pod týmito pieskovými návejmi pokrývajúcimi trosky sa skrývajú dejinné tajomstvá troch tisícročí. Aké prekvapenia sa pri ich odhaľovaní môžu pritrafiť, to ukazuje príklad z Tell Asmaru.
Tell Asmar leží asi 80 kilometrov na sever od Bagdadu v oblasti rieky Dijalija, ktorá južne od Bagdadu vteká do Tigrisu. Na dijalijský región upozornilo niekoľko hlinených tabuliek s menami panovníkov mesta Ešnunna. Presná poloha mesta nebola známa. Medzičasom sa pod kopcami Tell Asmaru odkryla niekdajšia Ešnunna. Politický význam mala v 19. a 18. storočí pred n. l. V tom čase bojovala s Aššurom, Babylonom a Mari o nadvládu v Mezopotámii, na ktorú si vtedy robil nárok Elam.
V šiestich kampaniach, od roku 1930 do roku 1936, Američania pod vedením Henriho Frankforta, ktorého podporovali Thorkild Jacobsen a Seton Lloyd, prebádali kraj okolo Dijalije a vykopali Ešnunnu. Našli palác kráľa Šúsina z tretej urskej dynastie, ako aj palác zo semitského obdobia. Osobitný význam však malo objavenie chrámu boha vegetácie Abbu, ktorého existenciu môžeme sledovať späť až do ranosumerských čias. Abba je jeden z tých bohov, ktorého Ninhursanga priviedla na svet, aby vyliečil Enkiho postihnutého ôsmimi neduhmi.
Podľa všetkého bol Abbov chrám v Ešnunne po celé storočia centrálnou svätyňou územia pri východnom Tigrise. V protiklade k obrovským chrámovým stavbám juhu sú jeho rozmery skromnejšie, koniec koncov všade môžeme pozorovať ústup od monumentálnej architektúry včasnosumerskej éry. Chrámy už nie sú reprezentačnými stavbami, lež skutočne príbytkom bohov: kozubovými chrámami, ako ich nazývajú historici architektúry. Ich vznik pravdepodobne súvisí s odlukou chrámu od paláca. Možno to spôsobili aj zmeny kultu. Či sa už pritom prejavujú semitské vplyvy, je ťažké povedať, lebo pôsobenie semitského živlu v sumerských mestách až do tretieho tisícročia nepoznáme.

Hlavný priestor Abbovho chrámu, ktorý má trinásť miestností, a teda zahrnuje aj obytnú miestnosť kňaza, meria asi 5 × 10 metrov. Bol v ňom oltár, pred ním stáli štyri tehlové podstavce, zrejme obetiská. Vpravo od oltára umiestneného pri zadnej dlhšej stene v najväčšej vzdialenosti od vchodu objavil archeológ Seton Lloyd šachtu hlbokú 1,75 metra, v ktorej našiel desať mužských a dve ženské kamenné figúry rozličnej veľkosti – z toho jedenásť stojacich a jednu kľačiacu.
Táto skupina sôch – známa pod menom Prosebníci z Tell Asmaru – patrí popri ženskej hlave z Varky (Uruku) k najlepším plastikám Irackého múzea v Bagdade. O význame dvanástich figúr vzniklo toľko dohadov ako o ženskej portrétnej plastike. Ak je človek pri nej na vážkach, či ide o zobrazenie bohyne Inanny alebo jednej z jej veľkňažiek, stojí aj pri celofigúrach z Tell Asmaru v popredí otázka, či najväčšia z postáv stvárňuje obraz božstva – samého Abbu. Hoci by veľkosť figúry tento výklad aj dovoľovala, predsa len rozhodujúcejšie sa vidí byť, že všetkých dvanásť postáv zotrváva v postoji vzývajúcich ľudí s vyjaveným pohľadom očí upretým do neznáma. Rozličná veľkosť figúr vnuká myšlienku, ktorú vyslovil aj André Parrot, že pri najväčších postavách ide o ešnunnského kráľa a kráľovnú, prosiacich s dvoranstvom o plodnosť, ktorí chceli byť ako stáli prosebníci prítomní v Abbovom chráme.
Najstarší mestský chrám